Po týždni nový diel :) . Opäť ma písanie voľáko pochytilo takže asi v utorok čakajte ďaľší . Teraz si musím spraviť ešte prezentáciu na Dejepis . Na utorok mám toho veľa takže zrejme ešte dnes niečo prednastavím na zajtra ;) Konečne som uvolnila pamäť takže začnem robiť viac grafických vecí aj do menu .+ chcela by som aj nový lay ;)
-----------------------------------------------------
V minulom diele:-Cítim k tebe niečo ,v tom som si istý. Ten Zayn ktorého si spoznala je ten ktorým naozaj som. - povedal som , priblížil sa k nej a chytil som ju okolo pása. - MILUJEM ŤA.-
------
ZAYN
Po týchto slovách som ju pobozkal. Takýto mal byť aj náš prvý bozk . Vášnivý no zároveň jemný a sladký. Jediné čo som chcel bolo vidieť ju šťastnú ,bez sĺz. Zabudnúť na svet okolo nás. Len ja a ona . Chcela ma odstrčiť ale nedovolil som jej to . Potom mi bozky vrátila. Každý bozk bol viac a viac intenzívnejší . Oprel som ju o stenu ,zatiaľ čo ona mi zobliekla košeľu. Usmieval som sa už len nad pocitom ako sa jej prsty dotýkajú môjho tela. Takmer som z nej strhol šaty a nachvíľu prestal s bozkávaním aby som sa jej pozrel do očí. Tie oči ktoré kvôli mne plakali a kde som pred 5 minútami videl nenávisť , sklamanie a bolesť boli teraz plné lásky,vzrušenia a túžby. Vtedy som sa cítil ako najšťastnejší chalan na svete. Držím ju najpevnejšie ako viem pretože som bol tak blízko ju stratiť . Už nikdy jej nebudem klamať … nikdy viac. Opäť som ju začal bozkávať až som ju zobral na ruky a odniesol do izby kde sme dokončili to čo sme začali raz ako nevinnú "zábavu" v mojej izbe.
--------------------------------------------------
DEMI
Pomaly som otvorila oči. Prvé čo som videla bol Zaynov úsmev do ktorého som sa tak bezhlavo zamilovala.
-Dobré ráno, miláčik.- pobozkal ma na ústa
-Dobré ráno
Práve som si spomenula na to čo sa stalo minulú noc a myslela som že to bol len sen. Ale nebol ,bolo to skutočné.A bolo to určite lepšie než sen. Ležala som na posteli ,obklopená jeho vôňou , dychom a v zajatí jeho rúk. Cítila som sa tak bezpečne a nechcela som aby sa to skončilo.
Ale nič nemôže byť navždy perfektné
Môj mobil začal zvoniť.Neviem prečo ale vedela som že to nebude nič príjemné aj keď mi volala mama.
-Ahoj zlatíčko.
-Ahoj mami ,čo sa deje?
-No vieš...najskôr som ti to ani nechcela zavolať ... ale doktor povedal .....že to môže byť naposledy čo .. babka dostala infarkt.
-ČOŽE? Je v poriadku? - vykríkla som a Zayn sa na mňa pozrel s vystrašeným pohľadom
-Nechcem ti klamať ,mala by si sa vrátiť. Doktor povedal že by sme mali byť s ňou a počkať..Edie už vybavil letenky teda iba ak by si chcela ísť sama...
- Mami? Počkať na čo?
-Jej smrť. - rozplakala sa. -Je mi to tak ľúto ,nedokážem zostať silná. Prepáč
- Letím domov .Budem tam . Mami ,ľúbim vás ... Prosím zostaňte silní a zvládneme to spolu - rozplakala som sa a vypla som mobil
Zayn určite zhruba pochopil čo sa deje a objal ma . Neprestávala som plakať ,naopak bolo to ešte horšie...
-Hej, bude to v poriadku. Prosím neplač..trhá mi to srdce.
-Ona zomiera.Dnes dostala srdcový záchvat..
Zayna zamrazilo a vedela som že sa cíti hrozne ,teda hlavne som to videla v jeho očiach.
-Ideme hneď za ňou…potrebuje ťa.
Rýchlo som na seba hodila nejaké oblečenie ,vlastne ani neviem čo som si to obliekala . Vlasy som si nechala rozpustené a len som si nasadila slnečné okuliare aby nebolo vidno že som plakala. Zayn sa takisto obliekol ,zavolal chalanom a vysvetlil im čo sa deje a prečo musí odletieť so mnou..
-Pochopili to? - spýtala som sa keď dotelefonoval
-Samozrejme . Sú s tebou ...
Šoférovala som na letisko ja a ledva sme to stihli . Lietadlo do Dallasu už takmer odlietalo.
Cesta bola nekonečne dlhá... strašne som chcela byť v Dallase no zároveň som sa toho tak strašne bála...